Gerbócova literárna Snina 2019 |
Pravidlá súťaže - rozkliknúť štatút: ŠTATÚT AUTORSKEJ LITERÁRNEJ SÚŤAŽE GERBÓCOVA LITERÁRNA SNINA Hodnotenie 18. ročníka súťaže v literárnej tvorivosti detí a mládeže Gerbócova literárna Snina – A a B kategória súťažiacich
Do 18. ročníka Gerbócovej literárnej Sniny, ktorým táto súťaž v literárnej tvorivosti dovŕšila pomyselnú dospelosť, boli do kategórie A (žiaci 1. – 4. ročníka základných škôl) zaradené práce mladých autorov zo šiestich škôl – tri z nich zastupujú základné školy domovského okresu súťaže, jednou základnou školou sú reprezentované Košice, obzvlášť kvalitnými prácami svojich žiakov prispela opäť ZUŠ Jána Melkoviča zo Starej Ľubovne a som rada, že sa zapojili aj deti zahraničných Slovákov z Chorvátska. Celkovo v tejto kategórii súťažilo 19 autorov s 28 prácami, z toho 12 mladých autorov (21 prác) v poézii a 7 autori (7 prác) v próze. V aktuálne vyhodnotenom ročníku v oboch kategóriách mladších žiakov zaznamenávame mierny kvantitatívny úbytok súťažiacich autorov i zaslaných prác, avšak kvalitatívne nemožno hovoriť o poklese úrovne, práve naopak – popri porovnateľnej úrovni poetických prác môžeme sledovať napredovanie a kvalitatívny vzostup v prozaických kategóriách. V kategórii B (žiaci 5. – 9. ročníka základných škôl) sa rovnaký počet autorov zameral na poetickú i prozaickú tvorbu. Počtom súťažných príspevkov, už tradične, prevažovali práce poetické – 12 autorov s celkovo 34 textami. Prózu reprezentovalo spolu 14 textov od 12 autorov. Tí v tomto ročníku zastupovali Sninu, Stakčín, Košice, Topoľčany, Starú Ľubovňu a chorvátske Našice. Každému zo zaslaných textov som pri svojom hodnotení venovala rovnakú pozornosť. Vďaka za ne patrí autorom, ale i pedagógom, ktorých systematický a citlivý prístup sa zračí v pozadí mnohých z nich. Podporovanie literárnej tvorivosti je pritom jednou z foriem kultivovania literárneho cítenia. Nemožno, samozrejme, predpokladať, že by sa väčšina detí venovala slovesnému umeniu aj v neskoršom veku. Tvorbou poetických a prozaických textov, sa však prehlbuje ich vzťah k literatúre a tvorivosti celkovo. Zároveň sa takýmto spôsobom upevňuje vzťah medzi žiakom a učiteľom, ktorý je svojmu zverencovi v tvorivom procese nápomocný. Úlohou pedagóga je pritom i kreovanie literárneho vkusu autora-čitateľa, podporovanie a rozvíjanie jeho kritického myslenia. Ten by mal byť postupne schopný nazerať na to, čo číta, aj na to, čo tvorí, kriticky aj sebakriticky, čím sa zároveň podporuje jeho celkový osobnostný rast. Teší ma, že z roka na rok možno medzi súťažiacimi sledovať napredovanie črtajúcich sa literárnych talentov, u ktorých vidno kontinuitu, kvalitatívny rast a postupné literárne dozrievanie s ambíciou pokračovať v začatej literárno-umeleckej činnosti. Verím, že každé ocenenie je zároveň povzbudením do ďalšej práce. Za snahu a čas, ktoré svojej tvorbe venovali, si však naše uznanie zaslúžia všetci. Deťom zahraničných Slovákov z chorvátskych Našíc zas patrí obdiv za ich hrdosť na svoje slovenské korene, aj za ich schopnosť tvoriť v jazyku svojich predkov jednoduché textíky, ktoré v sebe nesú silné posolstvo. Chorvátske deti sa vo svojich súťažných príspevkoch v tomto roku zamerali predovšetkým na tematizovanie svojho vzťahu k slovenčine, vlastnej rodine a poetickou i prozaickou formou sa snažili zachytiť prírodné motívy, najmä metamorfózy jari. Mladí slovenskí veršotepci prvej hodnotenej vekovej kategórie vo svojich dielkach na rôznej estetickej úrovni tematizovali prírodu, reflektovali jej premeny počas ročných období, veršami sa snažili vyjadriť svoj vzťah k rodine – najmä k mame, starej mame a súrodencovi, snívali o budúcom povolaní, prezentovali výnimočnosť svojho zvieracieho domáceho maznáčika, pokúšali sa vystihnúť svoj vzťah k škole, k obľúbeným aj obávaným predmetom. Deťom blízke témy spracovali prevažne formou viac i menej rytmicky vydareného viazaného verša s klišéovitými, ale aj nápaditými rýmami a pointami. Žiaci ZUŠ Jána Melkoviča zo Starej Ľubovne opäť prispeli do oboch poetických kategórií prácami, v pozadí ktorých cítiť silnú estetickú platformu. Na tej vo forme voľných veršov stavajú, tvoria a reflektujú svet okolo seba i vnútorný svet svojho prežívania. Prozaické výtvory medzi najmladšími účastníkmi boli v tomto ročníku súťaže zastúpené vcelku vydarenými zmysluplnými textami sujetovo vystavanými na základe priblíženia vlastného zážitku, environmentálnych úvah, úvah o živote, o vzťahu k rodine, súrodencom a kamarátom. Pozitívne možno hodnotiť to, že konkurencia v tejto kategórii bola oproti minulému roku väčšia. V poézii starších žiakov tematicky najviac rezonovali reflexie prírodných motívov, metamorfóz ročných období, vo viacerých prípadoch spojených so snahou o estetické zachytenie vlastných pocitov; vyjadrenie vzťahu k rodine, úvahy o svete vôkol, o zmene, ktorú prináša do života štvornohý člen rodiny, reflektovanie prírody Polonín, ale i prenesenie sa do fantázie a snenia. V tejto kategórii prevažovali dielka písané voľným veršom, ktorého techniku majú veľmi dobre zvládnutú predovšetkým žiaci ZUŠ Jána Melkoviča. V básňach písaných viazaným veršom šlo vo väčšine prípadov o priemerné zvládnutie techniky i obsahu. U niektorých (pravidelných aj nových) súťažiacich sa pritom črtajú základy tvorivého literárneho talentu, na ktorých možno ďalej „stavať“. V prozaických prácach tematizovali mladí autori životnú empíriu, pokúsili sa o fantasy texty, bájku, prózu na pomedzí sna a skutočnosti. Niektoré z nich však boli skôr vydarenými slohovými prácami.
V závere chcem zdôrazniť to, že v nižších vekových kategóriách tejto i podobných literárnych súťaží je hlavným zmyslom najmä prehlbovanie vzťahu detí a tínedžerov k slovesnému umeniu, zároveň podnecovanie a motivovanie formujúcich sa talentov do ďalšej tvorivej činnosti. Pevne verím, že sa tak deje aj v procese koncipovania súťažných poetických a prozaických textov. Ostáva mi ešte poďakovať sa tútorom a organizátorom súťaže Gerbócova literárna Snina za to, že ju doviedli už k jej – v úvode spomínanej – pomyselnej dospelosti. Aj takýmto spôsobom ostáva živá spomienka na sninského rodáka Jozefa Gerbóca. Súťaž si každoročne upevňuje svoje miesto medzi pravidelne vyhlasovanými literárnymi súťažami na Slovensku, čím sa zároveň šíri dobré meno jej domovského mesta. Želám teda súťaži a všetkým, ktorí sú s ňou spätí, vydarené roky „literárnej dospelosti“.
Anna Timková Lazurová V Košiciach 3. 11. 2019
Výsledky súťaže v literárnej tvorivosti Gerbócova literárna Snina 2019 18. ročník Kategória A a B
Kategória A (1. – 4. ročník) – poézia
1. miesto – Anežka Ščurková (ZUŠ J. Melkoviča, Stará Ľubovňa, 2. roč.): Cyklus básní (Stromy, Jar, Keď večer počúvam hudbu) Cyklus troch básní napísaný dobre zvládnutou technikou voľného verša. Autorka v nich reflektuje prírodné motívy, zaujímavo vizualizuje a metaforizuje jar, veršami vyjadruje sluchové vnemy – to všetko s citom pre vyvrcholenie v zaujímavej pointe.
2. miesto – Soňa Čandíková (ZUŠ J. Melkoviča, Stará Ľubovňa, 4. roč.,): Cyklus básní (Slnko, Prechádzka prírodou, Zima) S ohľadom na vek autorky dobre zvládnutá estetizácia prírodných motívov formou voľného verša. Zaujímavé reflexie a metaforika svedčia o autorkinom citlivom vnímaní aj zmysle pre vyvrcholenie umeleckých úvah v zaujímavej záverečnej pointe.
3. miesto – Kamila Lehetová (ZŠ Drábova 3, Košice, 3. roč.): Cyklus básní (Prechádzka lesom, Májový dážď, Brat) Z cyklu zaslaných básní sú najvydarenejšie tie, v ktorých autorka reflektuje prírodné motívy. Ide o rytmicky a obrazne veku primerane zvládnuté textíky. Autorkino vyjadrenie je originálnejšie vo voľných veršoch, vo forme viazaných veršov cítiť „neslobodu“ pri viac i menej úspešnom „hľadaní“ vhodných rýmov.
Čestné uznanie
Mathias Galanda (ZŠ, Ul. Komenského, Snina, 3. roč.): Záchranár Rytmicky a obrazne vcelku vydarené hravé dielko, ktoré tematizuje vážnu (hoci snovú) životnú situáciu smerujúcu k predstave o voľbe budúceho povolania. Do budúcna by bolo vhodné siahnuť po originálnejších rýmoch a snažiť sa vyhýbať prílišnému využívaniu gramatického rýmu.
Nela Roháčová (ZŠ a MŠ, SNP 412, Stakčín, 4. roč.): Môj vesmír Detsky hravý textík napísaný formou viazaných veršov tematizuje vzťah autorky k svojej najbližšej rodine a rodnej obci, teda – ako avizuje aj samotný názov – k „vesmíru“ ktorého súčasťou je aj ona sama. Oceňujem snahu o autenticitu a vyjadrenie nielen detskej túžby po pocite bezpečia. Vhodné by bolo popracovať na metaforickej a rýmovej originalite.
Robert Pajtl (ZŠ kráľa Tomislava Našice so ZŠ Markovec Našický, 4. roč.): Mladá jar Jednoduchý textík tematizujúci detskú radosť z nástupu jari po pocitovo dlhom trvaní zimného obdobia. Oceňujem snahu o vytvorenie zmysluplného veršovaného textu v rodnom jazyku autorových predkov.
Kategória A (1. – 4. ročník) – próza
1. miesto – neudelené
2. miesto – Nella Kofirová (ZŠ a MŠ, SNP 412, Stakčín, 4. roč.): Smutná predstava Veku primerane, jednoducho a uveriteľne spracovaná environmentálna hypotetická otázka, ktorá je v podobe úvahového ja-rozprávania v závere zároveň výzvou recyklovať papierový odpad a začať pritom sám od seba.
3. miesto – Laura Karľová (ZŠ P. O. Hviezdoslava, Snina, 3. roč.): Šelma, s. r. o. Personifikované rozprávanie o medveďovi, vlkovi a rysovi, ktorých túžba po užitočnosti zavedie do Polonín. Tie sa rozhodnú spoločne strážiť. Výsledná podoba textu by si žiadala dôslednejšiu jazykovo-štylistickú úpravu, avšak s ohľadom na vek autorky možno kompozičnú výstavbu textu i jeho obsahovú realizáciu hodnotiť pozitívne.
Čestné uznanie
Tobias Savary (ZŠ, Ul. Komenského, Snina, 3. roč.): Sami doma bez maminy Podobne ako pred rokom – siahol mladý autor po tematizácii pravdepodobne vlastného zážitku. Tentoraz je však ústredný vzťah k mame. Formou ja-rozprávania približuje situáciu, v ktorej sa s bratom a otcom ocitnú doma na istý čas bez nej. Z počiatočnej radosti z pomyselného „času voľnosti“ sa stáva životná skúsenosť smerujúca k uvedomeniu si nenahraditeľného miesta mamy v rodine. Výslednej podobe textu by bolo potrebné mierne jazykovo aj štylisticky pomôcť.
Mark Vida (ZŠ kráľa Tomislava Našice so ZŠ Markovec Našický, 2. roč.): Ja a slovenský jazyk Jednoducho jazykovo i kompozične koncipovaný text, v ktorom autor v rámci svojich jazykovo-štylistických schopností vyjadruje svoj vzťah k slovenskému jazyku a slovenským tradíciám, ktorých zosobnením je preňho starý otec.
Kategória B (5. – 9. ročník) – poézia
1. miesto – Ema Jeleňová (ZUŠ Jána Melkoviča, Stará Ľubovňa, 5. roč.): Cyklus básní (xxx, Za slnkom, Na babkinej povale, xxx) V cykle štyroch básní, z ktorých dve nie sú pomenované, prezentuje autorka dobre zvládnutú techniku voľného verša. Citlivo reflektuje okolitý svet, obrazy prírody sa v jej veršoch prelínajú so subjektívnym vnímaním prírody a vlastného prežívania. Civilný prejav sprevádza nápaditá obraznosť i metaforika so zmyslom pre vyvrcholenie poetického textu vo vydarenej pointe.
2. miesto – Lenka Melcherová (ZUŠ Jána Melkoviča, Stará Ľubovňa, 5. roč.): Cyklus básní (xxx, zima, plyniem s vetrom) Autorka v súťažných básňach formou voľných veršov spája prvky prírodnej a osobnej lyriky do vydarených dobre vypointovaných poetických textíkov. Oceňujem nepatetickosť obraznosti a originálnosť metafor.
3. miesto – Marianna Ibrahimi (ZŠ Škultétyho, Topoľčany, 6. roč.): Oheň sveta, Prvá pomoc, Už nikdy Do autorkiných súťažných prác v tomto ročníku sa naplno pretavila životná empíria, ktorou je obohatenie osobnej skúsenosti o naplnenie sna v podobe nového štvornohého člena rodiny. S citom pre zachytenie podstatného detailu svoje nadšenie vydarene preniesla do svojich poetických príspevkov i prozaického textu. Inej tematike sa venuje len v básni Oheň sveta, ktorá je vydarenou reflexiou autorkiných úvah o okolitom svete.
Čestné uznanie
Tina Strenková (ZUŠ Jána Melkoviča, Stará Ľubovňa, 5. roč.): Cyklus básní (jar, more na nebi, mama, xxx) V súťažných básňach autorka popri prírodných motívoch reflektuje obraz výnimočnosti matky v živote každého z nás. Vo svojich voľných veršoch je nepatetická, zároveň uveriteľná a metaforicky originálna.
Alena Staruchová (ZŠ P. O. Hviezdoslava, Snina, 5. roč.): Poloniny Detsky hravý, rytmicky vcelku zvládnutý rýmovaný textík, ktorý by sme mohli vnímať ako „reklamu“ na krásy prírody národného parku Poloniny. Do budúcnosti by bolo dobré hľadať originálnejšie rýmy a snažiť sa vyhnúť prílišnému využívaniu gramatických rýmov.
Sabina Rosičová (ZŠ a MŠ, SNP, Stakčín, 6. roč.): Možno, Keby Obsahovo vydarené voľné verše intímnej lyriky tematizujúce citlivé vnútorné prežívanie lyrického subjektu. Oceňujem obrazne a metaforicky zaujímavé miesta, v ktorých sa osobná lyrika prelína s prírodnou lyrikou a vcelku funkčne využitým princípom oxymoronu.
Kategória B (5. – 9. ročník) – próza
1. miesto – Marianna Ibrahimi (ZŠ, Škultétyho, Topoľčany, 6. roč.): Cesta Podobne ako v poézii, aj v próze autorka esteticky originálne tematizuje silný zážitok, ktorým je splnený sen o štvornohom kamarátovi. V kompozične aj obsahovo dobre zvládnutej próze Cesta, logicky a funkčne rozdelenej na tri dosiahnuté ciele, na pomedzí sna a skutočnosti v závere finišuje, ale zároveň aj začína, a to svoju spoločnú cestu s vysnívanou sučkou Matildou. Výslednej podobe textu by však prospela dôslednejšia jazykovo-štylistická korektúra, s ktorou by nádejnej autorke mohla a mala pomôcť dospelá osoba – možno pedagogička, ktorej meno je uvedené na zaslaných prácach.
2. miesto – Katarína Melcherová (ZUŠ Jána Melkoviča, Stará Ľubovňa, 13 rokov): Marta V spomienkovo ladenom esejistickom umeleckom rozprávaní s názvom Marta sa autorka zamýšľa nad (ne)obyčajným životom dievčaťa-ženy od čias druhej svetovej vojny až po súčasnosť. Autorka nepateticky a nesentimentálne spracúva tému, s ktorou je osobne spätá a ktorá v sebe nesie silné posolstvo pre dnešného človeka. Prozaický text vhodne dopĺňajú verše venované hlavnej hrdinke a funkčné je i jeho zakľúčenie vhodne zvoleným citátom Aurela Stodolu.
3. miesto – Vladimíra Gáborová (ZŠ P. O. Hviezdoslava, Snina, 7. roč.): Zbožňované slnko múch, Prasiatko Emil Na základe prezentovaných tvorivých ambícií naznačených v súťažných textoch z minulého ročníka autorka viac-menej potvrdila spoju tvorivo-literárnu dispozíciu a schopnosť funkčne pretaviť fantáziu do ucelených prozaických textov. S ohľadom na vek oceňujem textovú konkretizáciu nápadov, ktoré sa v prózach Zbožňované slnko múch a Prasiatko Emil vyznačujú prítomnosťou nadhľadu, vtipu aj irónie, ktoré sa autorke podarilo úspešnejšie skĺbiť v prvom zo spomínaných textov.
Čestné uznanie
Adam Chrin (CZŠ Snina, Príma): Mačka a stromček Kompozične i obsahovo dobre zvládnutá forma bájky. Personifikované rozprávanie mačky a stromčeka funkčne smeruje k vyvrcholeniu v záverečnom ponaučení.
Daniela Považancová (ZŠ P. O. Hviezdoslava, Snina, 5. roč.): Lapač snov S ohľadom na vek oceňujem črtajúce sa narátorské schopnosti mladej autorky. Vo svojej (relatívne) rozsiahlej próze – rozčlenenej na desať kapitol – predostiera príbeh na pomedzí sna a skutočnosti. Oceňujem mieru prejavenej fantázie a schopnosť sujetovo koncipovať text so zmyslom pre gradáciu a funkčné začlenenie triády úloh, ktoré musí hlavná hrdinka úspešne zvládnuť na svojej ceste k vymaneniu sa z područia zla. Do budúcnosti by bolo vhodné (aj s pomocou dospelej osoby) doladiť štylisticko-gramatickú stránku textu a postupne sa učiť „vyškrtávať“ redundantné prvky a časti textu, čím by výsledná textová podoba získala vyššiu umeleckú hodnotu.
Karlo Malovčak (ZŠ kráľa Tomislava Našice so ZŠ Markovec Našický, 5. roč.): Slovenský jazyk v mojom srdci Jednoducho a úprimne – v rámci svojich jazykových a štylistických schopností – koncipované prozaické vyjadrenie osobného vzťahu autora k slovenskému jazyku a slovenským ľudovým zvykom odovzdávaným v rodine zahraničného Slováka skutočne z generácie na generáciu.
Gerbócova Literárna Snina 2019
V porovnaní s vlaňajším ročníkom bola kvalitatívne úroveň súťažných prác vyššia. Najmä v oblasti poézie kategórie D boli dosť nepatrné rozdiely medzi navrhnutými na cenu a prémiu. Ani tu však nenastal očakávaný kvalitatívny posun. Mnohí súťažiaci sa na tento ročník buď neozvali, alebo doniesli zo svojho sadu podobnú úrodu ako vlani, akoby nemali úrodný rok, alebo sa o svoju poetické stromy nemali čas starať. Ambiciózna tvorivosť nepripúšťa ani náhodnosť ani zľavovanie. Buď sa stane písanie potrebou, alebo až istou osudovosťou, alebo sa rozplynie vo svete mnohým iných mediálnych a svetských lákadiel. Veľmi nízka je účasť v kategórii C, žiaci stredných škôl sa pravdepodobne zúčastňujú najmä na stredoškolských súťažiach, a tých je pomerne dosť. Na zváženie je celoslovenské poslanie súťaže. Ak by sa jej urobila propagácia predovšetkým na východnom Slovensku, povedzme v Prešovskom a Košickom kraji, možno by regionálny štatút prospel väčšmi, než je jej rozptýlenie po celom Slovensku. Otvorenosť slovenskému krajanskému zahraničiu a autorom žijúcim alebo pôsobiacim mimo Slovenska je sympatická, ale účasť súťažiacich je takisto náhodná, nemá možnosť nijakým spôsobom cielene osloviť celistvejší okruh autorov.
Za najväčšmi premárnené šance považujem práce autorov čítajúcich dobrú literatúru. Od nich možno očakávať, že sami na seba budú mať prísnejšie tvorivé kritériá, lebo tak si ich nastavili samotní autori literárnych diel. Namiesto práci s jazykom, s motívom, skúmanie a zobrazovanie reality či reálnych záhad života súťažiaci v nich odpozorovali – aj to značne povrchne – atraktívnosť či akčnosť príbehu. A to nerozvádzam súťažiacich inšpirovaných masovou konzumnou literatúrou či televíznou akože príbehovou produkciou. Tam za akože dramatickým príbehom s mnohými tragickými koncami nájdete pramálo vnútorného a ľudsky účastného. Súťažiaceho akoby sa to, čo sám píše, v podstate ani netýkalo. Odstup od témy či príbehu síce je jedným z legitímnych literárnych postupov, lenže ak v ňom cítite osobnú, tvorivú či štylistickú až ľahostajnosť, potom by ste sa potrebovali spýtať píšucich na to najlapidárnejšie: prečo sa písaniu vlastne venujú. Ak je tom úprimný prejav nudy či zhnusenia, zobrazený s plným tvorivým nasadením, potom by to mal čitateľ v texte cítiť. Neosobná nuda či neosobné zhnusenie k serióznemu literárnemu výkonu neprispievajú. Hranice v literatúre medzi realitou a fantáziou, medzi skutočnosťou a predstavivosťou môžu byť, a neraz aj sú prestupné. Povedzme súčasným jazykom: virtuálne. Lenže „virtuálny“ postoj k literárnej tvorbe sa nevypláca, vráti sa k jeho realizátorovi nezáujmom alebo priamo odmietaním čitateľa.
Som za viazaný rým, patrí do súčasnej poézie rovnako ako verš voľný. Ak sa však zamieňa za lacnú rýmovačku, to poézii môže poriadne uškodiť. Prirodzene, na poéziu nestačí ani usporiadanie veršov do úzkych riadkov pod seba. A už vôbec nie nezvyčajný typ počítačového písma alebo ružový ručný papier. Sú tisícky veľkých básní a stovky básnických diel venované láske, ale láska sama osebe nemá dosť sily vyniesť napísané na umelecký Parnas. Nech je skúsenosť súťažiaceho akokoľvek autentická a zasiahne ho citovo vskutku naplno, autentické verše z nej vedia uviť len talentovaní a na literárny výkon svedomito trénovaní. To ostatné sú iba náhodne milé metafory, blikotajúce sklíčka obraznosti, naštiepené úlomky vesmírneho citu.
Vyhodnotenie 18. ročníka súťaže Gerbócova literárna Snina
Cena primátorky mesta Zuzane Martiškovej z Topoľčian Za prózu Rozmrvené, ktorou v súťaži GLS opakovane potvrdzuje originálnu tvorivosť, v tomto ročníku i v kategórii poézie
Poézia – kategória C 1. cena Adriana Šinková, Gymnázium Jána Hollého, Trnava za básne Dievča z Tvojho sna a Utopená, úsporne formuje do uzavretej plnohodnotnej básnickej výpovede.
2. cena Barbora Langová, ZUŠ Jána Melkoviča, Stará Ľubovňa Za básne Možno by som mohla / keď bude leto, Z dreva, V spoločnosti, Pri písaní sočky, Dostala si kvety z papiera, v ktorých dominuje uvoľnené a hravé objavovanie drobných zázračností so sympatickými poetickými pointami
3. cena Andrea Bajnóczyová, ZUŠ Jána Melkoviča, Stará Ľubovňa Za štyri básne bez názvov, v ktorých autorka ponúka viacero interpretácií, náhľadov, očakávaní.
Čestné uznania
Natália Vaclaviaková, Gymnázium Topoľčany Za básne Statív, Hlad, Gravitácia, charakteristické úspornosťou slov, ich variáciami a spájaním z bohatých vrstiev jazyka Magdaléna Tkáčová, SOŠ pedagogická, Levoča Za básne Tanec s makmi, Tanec s mesiacom, v ktorých ústredný motív tanca autorka rozvíja do optimistických životných nádejí
Próza – kategória C
1. cena Magdaléna Martišková, Gymnázium, Topoľčany Za prózu Second-handové celofánové blues pre fyzikára, najmä za svetielkujúco vtipný náhľad na osobné autorské účasti v literárnych súťažiach
2. cena Barbora Langová, ZUŠ Jána Melkoviča Stará Ľubovňa Za poviedky bez názvu a Naboso, v ktorých autorka funkčne pracuje s fantáziou
3. cena Kristína Kačurová, Bilingválne gymnázium Milan Hodžu, Sučany Za poviedku Sneh s autorsky objavným zvládnutím rozprávkového motívu do nadčasového posolstva
Čestné uznania Natália Krigovská, SPŠ Svidník Za poviedku Pomoc priateľky, v ktorej sa autorka venuje vážnym problémov alkoholizmu a užívaniu drog
Zuzana Andrášová, SOŠ pedagogická Levoča Za poviedku Sunflower, ktorá je symbolickým hľadaním ľudského pochopenia Poézia – kategória D 1. cena Adam Kollár, Stará Ľubovňa Za básne Rusalky a S ľahkosťou, ktoré nadnesene (no i vecne) možno pomenovať veršami v próze. 2. cena Marek Dunaj, Košice Za básne Krásne vodová, Ostré ticho tmavých nocí, SF – P6, Surrealistický výlet so psom s úsmevným náhľadom na tradičné motívy a uvoľneným využívaním bežných poetických ozdôb. 3. cena Emma Tomková, Stará Ľubovňa Za básne Čiastočne, Dobehneš ma, Nasleduj, Subjektívne ladené v realite momentálne plynúceho času Čestné uznania Dušan Hirjak, Snina Za básne Múdrosť vášne, Ako v starobe s láskou a v láske žiť?, Nelly Tarja, Pre tvoj život František Pláteník, Bratislava Za básne Nočné dúhy, Milenci, Inakosť – s expresívnym rytmom netuctových slovných spojení a kritickou reflexiou poklesnutých hodnôt súčasného života Próza – kategória D 1. cena Simona Sádecká, Rajecké Teplice Za poviedku Normálni ľudia, ktorá je citlivým a účastným hľadaním východiska z neradostnej situácie v tyranizovanej rodine 2. cena Kristína Leonhard (Kučeráková), Zvolen Za poviedku s názvom hCG, čo je skratkou tehotenského testu a autorským východiskom na fantazijné rozvíjanie intímnych stavov ženy 3. cena Klaudia Rybovičová, Stará Ľubovňa Za poviedku Ni(e)kto, v ktorej autorka poeticky ladenými príbehmi rozvíja hľadania blízkeho človeka
Čestné uznania František Vašš, Stropkov Za poviedku Helena?, v ktorej aktívny účastník GLS využíva na rozvíjaniu príbehu tajomno a završuje ho prekvapivou pointou Marta Lehetová, Hanušovce nad Topľou Za poviedky Čierny pasažier, Chcela sa iba hrať určené pre detského čitateľa, v ktorých využíva rozprávačstvo ako komentovania situačných udalostí Adela Oravcová, Pezinok Za poviedky Anjeli neplačú, Babička, v ktorých prejavuje úprimný záujem o ľudí s ich osobnými problémami
Dušan Mikolaj, Bratislava 22. októbra 2019
|